„Ak obrátiš tvár k slnku, všetky tiene padajú za teba.“
Thajské príslovie
Prekonaných takmer 10 tisíc kilometrov, celkovo 12 hodín letu, dvakrát prestup a časový posun 6 hodín. Toľko štatistické údaje k služobnej ceste v Thajsku, ktorej sa zúčastnili dve kolegyne z našej školy, Ing. Martina Tirpáková a Miriam Iľková.
Naša dlhá cesta viedla do nezvyčajnej krajiny plnej zvláštností, vôní, chutí, bohatstva, ale aj biedy. Thajsko má niekoľko naj. V prvom rade je to najdlhšie vládnuci kráľ na svete Ráma IX. , 5 tonová socha Budhu celá zo zlata umiestnená v chráme Zlatého Budhu a nepochybne najdlhšie znejúci názov hlavného mesta na svete. Tento názov sa učia miestne deti v škole ako pesničku, naša sprievodkyňa nám ho zarecitovala, za čo si zaslúžila veľký potlesk celého autobusu.
Pri poznávaní hlavného mesta Thajska – Bangkoku, miestnymi nazývaného ako Krung Thep (Mesto anjelov), sme sa nestačili čudovať. Na jednej kope, v neskutočnom chaose a v spletitosti uličiek sa striedajú mrakodrapy, luxusné hotely, chrámy, kráľovské paláce s miestnymi primitívnymi príbytkami domorodcov, ktoré nejde nazvať inak ako – getá. Originalita Thajska a jeho hlavného mesta spočíva práve v Thajskej kultúre, oddanosti kráľovi (za urážku jeho majestátu môžete si vyslúžiť basu), Budhovi a kuchyni.
Krung Thep je mesto neskutočne fotogenické a tak rozdielne oproti iným metropolám, že vám nedovolí ani na chvíľu voľne dýchať. Pravidlá cestnej premávky? Zabudnite. Prednosť má ten väčší. Mesto a jeho obyvatelia sa nezastavia celých 24 hodín. Thajčan nevie, čo je to nočný spánok. Ľahne si keď cíti únavu a vtedy je mu jedno, kde to bude. Hoci aj na ulici na tvrdej zemi. Thajčania sú veľmi milí, ochotní a nemyslím si, že je to len preto, že na nás chcú zarobiť. Ich vernosť kráľovi a Budhovi je citeľná na každom kroku. Apropó, zavesíte si doma na stenu obraz svojho prezidenta? Práve láska a pomoc iným je základom budhizmu a to sa prejavuje aj vo vzťahu k turistom. Ich večne vysmiate tváre a ukláňanie sa ako prejav vďaky a úcty k vám, vás nútia zamýšľať sa nad vecami, ktoré sme povýšili nad priateľstvo, obetu a pomoc iným. Možno práve to, že Thajčan neplánuje, nebuduje si kariéru a viac menej žije zo dňa na deň spôsobuje to, že má vyrovnané vnútro, pokojný spánok a večný bezstarostný úsmev na tvári. Samozrejme, má to aj svoje temné stránky. Thajčania podľahli pomerne vo veľkej miere alkoholizmu, hazardu a drogám. Chudoba viditeľná na každom kroku je práve dôsledkom toho, že si nedokážu svoje zarobené peniaze zadeliť a nemyslia na to, že žiť treba aj ďalšie dni. Veď podľa Budhu je tak či tak všetko vopred dané a my s tým nič nenarobíme.
Thajsko je jednoznačne o prekonávaní samého seba. Ako inak sa dá nazvať večerná pouličná degustácia pražených červíkov, kobyliek a žiab? Dôkazom toho, že Thajsko je z polovice o poznávaní miestnej gastronómie je aj výrok: „Vo vode ryby, na poliach ryža.“
Miestni Thajčania sa zdravia slovami: „Jedol si?“, „Kedy si jedol?“, „Čo si jedol?“ Pri pohľade na umývanie riadu v lavóroch priamo na ulici sme sa neraz zamysleli nad podstatou HACCP. Pohľad na thajské stánky s jedlom je jednoznačne pre silné povahy. Po uliciach sa tiahne nekonečné množstvo stánkov s najrozmanitejšími pochúťkami a ani nedostatok hygieny vás neodradí od toho, aby ste neochutnali. Mali sme možnosť v miestnej „reštaurácii“ na špeciálnom stolovom grile, z ktorého sa dymilo, parilo, sami si ugrilovať podľa výberu ich typické jedlá. Len škoda, že k thajskému popisu jednotlivých pokrmov na grilovanie chýbal anglický preklad. Čiže riadili sme sa očami, čuchom a pri výbere mäsa dúfali, že nejeme špeciálne chované krysy v ryžových poliach. Musíte si zvyknúť na to, že psy a mačky budú vašimi spoločníkmi na každom kroku a zrejme vaše nedojedené zvyšky skončia práve v ich žalúdkoch. Veď, čo ak to je po smrti prevtelená babka alebo dedko miestneho Thajčana?
Napriek tomu nemusíte sa báť stravovať sa naozaj priamo na ulici. Thajčania svoje jedlá pripravujú výlučne z čerstvých surovín, oni sami by nezjedli polotovar, resp. jedlo, na prípravu ktorého nekúpili tie najčerstvejšie suroviny na miestnych trhoch. V supermarketoch stretnete naozaj takmer výlučne len Európanov nakupujúcich vynikajúce, chuťovo výrazné a silné thajské pivo Chang. Thajská kuchyňa sa pomerne dosť podobá na čínsku kuchyňu. Najpoužívanejšou surovinou je jednoznačne ryža, vynikajúca voňavá uvarená jasmínová ryža. Z mäsa majú najradšej kuracie a bravčové. Samozrejme, v prímorských letoviskách nájdete širokú škálu rýb a morských príšer. Pôvodní Thajčania obývali predovšetkým vnútrozemie Thajska, okolie riek, ktoré im poskytovalo možnosť pestovania ryže. Z riečnych rýb je mimoriadne aj u nás obľúbený Pangasius, ktorého sme mali možnosť vlastnoručne kŕmiť pri plavení sa po kanáloch Bangkoku miestnou lodnou dopravou. Plavba po kanáloch nám najviac priblížila každodenný spôsob života miestnych a pri pohľade na dvojmetrového varana, slniaceho sa na terase jedného z príbytkov nám teda riadne behal mráz po chrbte.
Kto nemusí pikantné, ten bude v Thajsku hladovať. Ešte aj k ovociu sme dostali malú mištičku s namiešaným cukrom, soľou a čili. Mäsové pokrmy boli väčšinou omáčkového typu s množstvom zeleniny, pochúťkou bolo kuracie mäsko s kešu orieškami. Hotovým životabudičom je vynikajúca tradičná thajská polievka Tom Kha Gai s kokosovým mliekom. Je to ostrokyslá polievka s krevetami, kuracím mäsom, dochutená limetkovými lístkami a samozrejme – čili papričkami. Thajčania využívajú pri príprave jednoznačne čerstvé bylinky ako je zázvor, koriander, limetkové lístky, thajská bazalka, čili, citrónová tráva, rasca, cesnak, kardamon a kari (pozor – nie typické indické kari, skôr sa tým myslí zmes korenia, názvom kari pomenúvajú všetko mäso, čo je omáčkovitého typu). Pri návšteve miestnej kuchárskej školy sme sa nestačili čudovať, že si pri príprave jedla vystačia s jedným wokom, sekáčom, mažiarom a doskou na krájanie. Nesmiem ale zabudnúť podotknúť, že každý žiak v tejto škole mal svoje vyhradené pracovisko v kuchyni s týmito pomôckami. Thajčania dlho nepoznali mlieko a mliečne výrobky. Používajú najmä sójové a kokosové mlieko a samozrejme syr tofu. Mlieko spoznali až po príchode Európanov, ktorí sem dovliekli dojné kravy. Pôvodné thajské sa využívali najmä na prácu. Je pravda, že Thajsko si svoju originalitu zachovalo aj vďaka tomu, že nikdy nebolo kolonizované. Ako nám vravela sprievodkyňa nebolo to preto, že ich nikto nedobil, ale jednoducho ich nikto nechcel (pozor, za takéto vyjadrenie ma môžu v Thajsku zatvoriť).
Povesť Thajska, ako krajiny drogových dílerov sa stáva našťastie už naozaj iba minulosťou. Thajský kráľ prikázal na severovýchode Thajska vyrúbať makové polia, z ktorých sa pripravovali drogy a dal tam nasadiť plodiny, ktoré zabezpečili miestnym ľuďom nielen prácu, ale aj obživu.
Thajské školstvo je na mizernej úrovni. Prekvapujúce bolo zistenie, že aj v tej najzastrčenejšej dedinke sa nachádza škola, ale dochádzku žiakov nikto nekontroluje a nesleduje. Povinná školská dochádzka je ako u nás 9 rokov. Thajské deti absolvujú najskôr 6 rokov akoby základnú školu, potom nasleduje 3 roky nižšia stredná a 3 roky vyššia stredná škola. Veľakrát sa stáva, že malý človiečik nastupuje do školy až vo veku 9 rokov, a nikoho to netrápi. Materské školy neexistujú, o drobizg sa starajú babky, a v podstate väčšina detí vyrastá na ulici hrajúc sa s kamienkami alebo obyčajným drievkom.
Dve veci nás zarazili. Po prvé, že Thajčania sú úplne dutí z matematiky. Bolo vtipné sledovať predavačku, ako ťukala do kalkulačky 100 – 97....a po druhé, chýba im minimálna orientačná inteligencia. Po večerných potulkách mestom Pataya sme sa opýtali na cestu miestnych ľudí, dokonca som im strčila aj mapu pod nos. Nemali ani potuchy, ako sa dostaneme do nášho cieľa a pri mojej otázke, nech nám teda aspoň ukážu na mape, kde sú oni, sa len krikom medzi sebou poradili a ich odpoveď znela, že jednoducho nevedia.
Byť v Thajsku a nevyskúšať masáž, to akoby ste tam ani neboli. My sme si nechali (zo strachu pred bolesťou) vymasírovať „iba“ nohy....nesmiem zabudnúť, že v cene hodinovej masáže, čo je zhruba 6,50 eur po prepočte, bola aj masáž hlavy, rúk a tváre. Thajčanky úplne ignorujú fakt, že chcete pri masírovaní relaxovať. Živo medzi sebou pokrikujú, sem-tam pribehne nejaký rodinný príslušník, krikom niečo preberú a pracujú ďalej. So zaťatými zubami sme prežili bolestivé tlaky na jednotlivé svaly a body a jednoducho sme dúfali, že pani Thajka vie, čo robí. Raz som ju pristihla ako sústredene zatvorila oči a hľadala tlakové miesta na mojom tele....zaujímavé, v tom momente som jej uverila všetko. Po masáži sme mali naozaj pocit, že sme ako znovuzrodené a chvíľku sme mali dojem, že s takýmito ľahkými nohami vyletíme až na mesiac. Zaslúžila si sprepitné 20 bahtov....
Thajsko je naozaj úžasná krajina, ktorú sa oplatí vidieť a zažiť na vlastnej koži. A teraz nemám na mysli pláže a more...veď to máme takmer všade. Do Thajska sa chodí pre niečo úplne iné. Ja verím, že každý človek by si našiel to svoje, čo by ho na tejto krajine nadchlo. My sme zažili každý deň nové a nové prekvapujúce veci, ktoré jednoznačne zúročíme pri našej práci. Či to už bude o thajských jedlách alebo o thajskej kultúre, všetko stojí za poznanie. A na záver ešte pridáme niekoľko pravdivých Budhových výrokov:
Človek nestojí nad ostatnými živočíchmi preto že ich môže bezcitne trápiť, ale preto že ich limituje.
Ten, kto v sebe len jednu múdrosť nosí, vie o nej určite mnoho, ale o inom nie.
Oko, hoc by hľadelo akokoľvek jasno, svojim pohľadom zvuk nikdy nezačuje!
Ak na daný problém existuje riešenie, netreba sa znepokojovať. Ak na problém riešenie neexistuje, znepokojenie nepomôže!
Čo pochádza z nenávisti, nepotláča sa nenávisťou, ale vyhasína sa láskou.
Nie je mudrcom ten, kto má dobré a krásne reči, ale ten, kto je trpezlivý, bez bázne a nenávisti - iba ten je naozaj múdrym človekom.
Premáhaj zlosť láskou, zlo splácaj dobrom, skúposť premáhaj štedrosťou, luhára slovom pravdy.
Ako dážď bez prestania vniká do zle pokrytej stavby, tak i náruživosti ľahko vnikajú do srdca nechráneného rozvahou.
Foto:
http://www.czsskomtv.edu.sk/WebAlbum/2012-3/2013.03.06-2013.03.13_sluzobna.cesta-thajsko/index.html
.jpg){kind=logo}
