V jubilejnom roku 2025 sa Cirkev obracia k téme „Pútnici nádeje“ – a my sme mali možnosť túto myšlienku prežiť naplno. V sychravé novembrové dopoludnie sme sa vydali na cestu, ktorá mala byť viac než poznávaním miest: mala byť duchovným dotykom, obnovou a pripomenutím, že nádej je dar, ktorý prijímame a odovzdávame ďalej.
Naša púť sa začala v Assisi, najnavštevovanejšom meste Umbrie. Meste, kde Svätý František zanechal stopu tak hlbokú, že ju cíti každý návštevník – veriaci i neveriaci. Pokoj Assisi sa stal prvým tichým pozvaním k vnútornému stíšeniu.
Ďalšie kroky viedli do Ríma. Mesta, ktoré dýcha dejinami Cirkvi i celého sveta. Mali sme milosť stáť na Námestí sv. Petra a osobne vidieť Svätého Otca – chvíľa, ktorá v nás zanechala trvalú stopu. Prechádzali sme miestami, kde umenie, viera a história hovoria rečou, ktorej rozumie každé srdce: od veľkolepých bazilík až po majestátne Koloseum či slávnu Fontánu di Trevi.
Naša posledná zastávka – Verona – priniesla jemný dotyk romantiky aj poznania. Hoci ju preslávil príbeh Rómea a Júlie, krása mesta siaha ďaleko za jeho balkón: starobylý amfiteáter, námestie s tržnicou či uličky plné svetla a atmosféry dotvárali záverečný obraz našej púte.
Vrátili sme sa domov obohatení o nové zážitky, poznanie i spoločenstvo.Sme vďační za požehnaný čas a už dnes sa tešíme na ďalšie spoločné putovanie.Nech sa každý z nás stáva pútnikom nádeje – v škole, doma i vo svete, ktorý to tak veľmi potrebuje.
