Nezabudnuteľným zážitkom, skúškou odvahy a výdrže fyzických síl sa dá nazvať poznávací zájazd, ktorého sme sa zúčastnili v dňoch 5. – 10. mája vo Francúzsku. Cieľom bolo zamilované mesto Paríž a práve prebiehajúca výstava gastronómie. Desať účastníkov z našej školy tvorili učitelia, majstri odborného výcviku z gastro odborov a šesť žiakov, ktorí svojím záujmom o štúdium odboru hotelová akadémia dokázali, že si zaslúžia absolvovať túto cestu a získať tak nové skúsenosti pre svoj ďalší profesionálny rozvoj.
Prvý deň našej „poznávačky“ sme začali skoro ráno v driemajúcom mestečku Versailles. Prekvapene sme unavení po dlhej ceste autobusom hľadeli z námestia na majestátnosť tohto zámku a po úvodných inštrukciách sme sa vydali najskôr na prehliadku nádherných zámockých záhrad. Ranný májový opar vznášajúci sa nad bludiskami z kríkov, tíško hladil fontány pamätajúce lepšie časy a pre nás nebolo ťažké predstaviť si prechádzajúceho sa kráľa Ľudovíta XIV., či rozmarnú Máriu Antoinettu. Po návrate k zámku nám vyrazil dych valiaci sa dav ľudí, čakajúcich na prehliadku zámku. Vďaka skvelej organizácii cestovnej kancelárie sme sa ako VIP hostia dostali veľmi šikovne dnu vedľajším vchodom a mohli žasnúť nad krásami interiéru a dômyselnosti architektov vtedajšej doby. Ak chcete absolvovať prehliadku zámku musíte sa ale obrniť trpezlivosťou matky trojičiek so štvrtým dieťaťom na rukách v zoologickej záhrade, pretože tá masovosť a dav ľudí, ktorým sa musíte predierať vás núti zamýšľať sa nad tým, prečo naše hrady a zámky zívajú často prázdnotou.
Odporúčame odviezť sa do mesta Paríž rýchlovlakom, v ktorom vás sprevádzajú vyhrávajúci muzikanti z rôznych kútov sveta a pri ich melódiách sa vám po pár minútach otvorí krásny pohľad pri prechode cez rieku Seina na Eiffelovu vežu (pre nás neznalých vyslovuje sa „éfel“). Trpezlivosť chlapa v kaderníctve plnom žien musíte mať aj pri návšteve ďalších najznámejších pamiatok mesta ako sú Víťazný oblúk, katedrála Notre-Dame (mali sme šťastie, práve vyložili k uctievaniu tŕňovú korunu Ježiša Krista) a Sainte-Chapelle. V Louvre sme sa povinne pretlačili k „Monči“ – Mona Líza a plnými dúškami sme nasávali atmosféru umeleckých diel, ktorých poslanie veľakrát chápal asi len samotný autor.
Eiffelovu vežu sme navštívili v nočných hodinách a zo samotného najvyššieho poschodia sme obdivovali osvetlené mesto, ktoré nikdy nespí a ktorého historické uličky sa miešajú s modernou architektúrou.
Vyčerpaní, ale plní dojmov sme sa ubytovali vo veľmi slušnom a útulnom hoteli mimo centra Paríža. Čo sa týka bezpečnosti je potrebné podotknúť, že mesto je absolútne bezpečné (aj keď nikdy sme nevideli pokope toľko inakosti kultúr, jazykovej rôznorodosti, či farby pleti). Sprievodca nám vysvetlil, že mesto je akoby rozdelené na niekoľko častí, z ktorých tá najnebezpečnejšia je Saint-Denis. Turisti a všetci slušní ľudia sa v tejto štvrti nepohybujú a vlastne všetky atentáty, nepokoje a výbuchy sa odohrali a odohrávajú práve v tejto štvrti.
Konečne svitol nami najviac očakávaný deň. Po typicky francúzskych raňajkách sme sa vybrali na výstavisko kde prebiehala už niekoľko dní výstava gastronómie. Francúzsko je top gastronómiou sveta. Položilo základy novodobej gastronómie, zaviedlo nové gastronomické pravidlá ako je napríklad odstraňovanie nejedlých doplnkov z taniera, či používanie omáčok. Za zlatý vek gastronómie sa považuje 17.-18. st., kedy gastronomickým centrom bolo práve mesto Paríž a smotánka celého vtedajšieho sveta navštevovala prvé luxusné reštaurácie a hotely, kde ich ego hladili taký velikáni ako kráľ kuchárov August Escoffier, či hotelier Cézar Ritz. Jedlom, vínom a hudbou žije celé mesto, každý preplnený podnik, bistro, kaviareň....Výstavisko ponúkalo všehochuť celého Francúzska. Mali sme jedinečnú možnosť porovnať a degustovať regionálne špeciality ako sú rôzne druhy pečiva, údenárskych výrobkov, syrov (prekvapením boli syry s bazalkovým a pistáciovým pestom). Prvýkrát sme na vlastné oči videli technológiu grilovania a topenia syra na špeciálnom stojane a následne prípravu jedinečných chrumkavých bagiet, ktorými je Francúzsko preslávené. Byť vo Francúzsku a neochutnať foie gras by bolo hriechom voči gastronómii, preto sme neodolali a „iba“ za 8,50 eur sme si ako správni Slováci rozdelili túto delikatesu, ktorej chuť je neopísateľná. Ide o pochúťku z husacej alebo kačacej pečene, ktorej výroba je prísne zemepisne a technologicky chránená a vo Francúzsku považovaná za národný poklad.
Okrem francúzskych špecialít výstava ponúkala aj prezentáciu a ochutnávku jedál zámorských krajín, ktoré patria Francúzsku. Išlo najmä o ostrovné štáty ako Guadaloupe, Reúnion, či čarokrásny Martinique. Tieto krajiny okrem tradičného jedla prezentovali aj cestovný ruch, svoju kultúru, ako aj tradičný odev, hudbu, či prekrásne šperky.
Múčniky a cukrovinky boli zastúpené v podobe klasických francúzskych crepes palaciniek, cez cheesecaky pečené tradičnou technológiou v peciach až po sušené ovocie z takých druhov ovocia, ktorých pôvod sme ťažko hádali. Veľkým kulinárskym zážitkom bola aj večera, kde sme mali možnosť ochutnať pravú francúzsku konfitovanú kačicu.
Objaviť niečo, čo nebolo v pôvodnom pláne tejto info cesty bolo zážitkom aj pre samotného sprievodcu. V roku 1582 bola v Paríži otvorená jedna z najstarších luxusných reštaurácií na svete La Tour D´Argent. Našou úlohou bolo túto reštauráciu nájsť a na vlastné oči môcť zažiť ten pocit výnimočnosti z miesta, kde sa napríklad prvýkrát tranžírovalo kurča. Žiaľ, prísny spoločenský protokol tohto výnimočného miesta, nám nedovoľoval navštíviť interiér tejto reštaurácie.
Posledný deň našej výpravy sme navštívili vojenské múzeum a hrobku Napoleona v Invalidovni, nadýchali sa luxusu v Parfumérii Fragonard a vystúpili na Montmartre okiaľ je úžasný výhľad na celé mesto.
Vyčerpaní, ale duševne maximálne bohatí na zážitky všetkého druhu sme sa vrátili domov s jasným cieľom. Veľké poďakovanie patrí cestovnej kancelárii Francerelax za skutočne skvelú organizáciu, pripravenosť, odborný výklad a trpezlivosť. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu, kedy navštívime La Tour D´Argent, kuchársku školu Augusta Escoffiera, pôjdeme do Normandie, kde na vlastné oči uvidíme ako sa vyrábajú tradičné francúzske syry a navštívime hotel Ritz kde sa začala písať tradícia súčasného hotelierstva.