Martina Tirpáková

Pokyny na skúšku z predmetu Cestovný ruch, 1. polrok, šk.rok 2012/2013

Študijný odbor: Spoločné stravovanie

 

Témy:

 

 

Odporúčaná literatúra:

1. Učebnica Cestovný ruch, autor: Marián Gúčik – nájdete v nej učivo k témam 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 25, 26
2. Téma č. 8 – Ubytovacie služby – platí Vyhláška 277/2008 Z. z. - nájdete na maili: hotelovkari@gmail.com, heslo: hotelovkari123

nájdete ju aj na tejto stránke: http://www.ef.umb.sk/upload/zamestnanec/623/Vyhl%C3%A1%C5%A1ka%20MH%20SR%20%C4%8D.%20277_2008.pdf

 

3. Témy č. 20, 21, 22, 23, 24, 27, 28 posielam spracované na nasledujúcej strane:

 

 

 

Téma č. 20:

 

PREDPOKLADY (PODMIENKY) ROZVOJA CR

                Lokalizačné predpoklady – prírodné predpoklady

                                                       -  kultúrnohistorické predpoklady

                Selektívne predpoklady – demografické predpoklady

                                                     -  urbanizačné predpoklady

                                                      - sociologické predpoklady

                Realizačné predpoklady – komunikačné predpoklady

-          materiálno technická základňa (MTZ)                                                                                                                      

 

Téma č. 21:

Lokalizačné predpoklady: politicko-hospodársky prehľad

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Má rozlohu 49 035 km² a žije tu približne 5,43 milióna obyvateľov. Hraničí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným a najľudnatejším mestom je Bratislava.

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska (od roku 1867 Rakúsko-Uhorsko). Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas Prvej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, úradným jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo Slovenskú korunu. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Ďalšie podrobnejšie info pre záujemcov:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko

 

 

Téma č. 22

 

 Lokalizačné predpoklady – prírodné

Určujú miesto výskytu (lokalizáciu) CR. Vyjadrujú spôsobilosť územia poskytnúť podmienky pre rozvoj CR.

 

PRÍRODNÉ PREDPOKLADY

 

Prírodné predpoklady patria k rozhodujúcim činiteľom rozvoja CR.

 

Pri hodnotení prírodných predpokladov krajiny pre rozvoj CR musíme poznať jednotlivé zložky (činitele) prírodného prostredia:

-          reliéf

-          klíma

-          vodstvo

-          rastlinstvo

-          živočíšstvo

Zložky prírodného prostredia určujú kvalitu prírodného prostredia a vhodnosť prírodného prostredia na využívanie v CR. Kvalita prírodného prostredia je a bude aj v budúcnosti faktorom, ktorý v značnej miere ovplyvní ďalší vývin CR. Najvýznamnejšie oblasti CR vznikli na miestach, kde sa súčasne vyskytujú najpriaznivejšie hodnoty viacerých zložiek prírodného prostredia.

Viac ako 10% nášho územia má výnimočne priaznivé prírodné predpoklady pre rozvoj CR.

 

RELIÉF

Najpriaznivejšie predpoklady na rozvoj CR vytvárajú silno členité pohoria s veľkými výškovými rozdielmi a atraktívnymi výhľadmi na okolie. Na základe nadmorskej výšky a výškovej členitosti možno na zemskom povrchu rozlišovať:

-          nížiny

-          pahorkatiny

-          vrchoviny

-          hornatiny

-          vysočiny

-          veľvysočiny

 

Nížiny

-          Ležia v nadmorskej výške do 200 – 300 m. Predstavujú zväčša významné poľnohospodárske oblasti, avšak ich monotónne povrchové tvary neupútavajú pozornosť účastníkov CR. Na Slovensku patrí k tomuto typu reliéfu najmä Podunajská nížina a východoslovenská nížina.

Pahorkatiny

-          Zväčša lemujú okraje nížin a miestami vystupujú aj ako ich vyvýšené časti. Pre svoju jednotvárnosť neposkytujú priaznivejšie predpoklady pre rozvoj CR. Na Slovensku zaberajú okraje Podunajskej a Východoslovenskej nížiny.

Vrchoviny

-          Majú členitejší povrch a hustejšiu sieť dolín. Medzi dnom dolín a najvyššími hrebeňmi je výškový rozdiel 181 – 300 m. Tento typ povrchových foriem vyhľadávajú hlavne turisti. Na našom území patria k vrchovinám napr. Biele Karpaty.

Hornatiny

-          Majú hlboko rozbrázdený povrch s prevažne úzkymi dolinami, ktorých dná ležia o 300 – 470 m nižšie ako chrbty pohorí. Ich väčšie výškové rozdiely vytvárajú vhodné podmienky nielen na turistiku, ale aj zimné športy, najmä rekreačné lyžovanie. Na Slovensku sa medzi ne zaraďujú Strážovské vrchy a iné nižšie pohoria.

Vysočiny

-          Majú veľmi členitý povrch. Výškové rozdiely medzi dnom dolín a chrbtami pohorí dosahujú 471 – 640 m. Ich pestrí reliéf je zväčša ťažko prístupný, ale pre účastníkov CR vytvárajú veľmi atraktívne horské prostredia. Vyhľadávajú ich turisti i lyžiari. Na Slovensku patria k tomuto typu reliéfu veľké časti Slovenského rudohoria a iné vyššie pohoria.

Veľvysočiny

-          Predstavujú najvyššie a najnedostupnejšie časti vysokých pohorí. Majú najčlenitejší povrch a výškové rozdiely presahujú 640 m. Pohybovať sa v týchto oblastiach je fyzicky veľmi náročné. Vyhľadávajú ich najmä horolezci. Svojou panorámou tvoria veľmi príťažlivú kulisu pre návštevníkov ich okolia. V našej republike patrí k veľvysočinám masív Tatier.

Osobitnú úlohu v CR majú Skalné mestá (Súľovské skaly), priepasti, jaskyne, doliny a aj iné formy reliéfu, ktoré prispievajú k väčšej navštevovanosti stredísk.

 

KLÍMA

Klimatické podmienky ovplyvňujú CR takto:

-          sú dôležitým lokalizačným faktorom pri výbere strediska CR

-          ovplyvňujú dĺžku letnej a zimnej sezóny

-          ovplyvňujú rozmiestnenie stredísk CR

-          v horských oblastiach vyžadujú určité bezpečnostné opatrenia

 

Pásmo mierneho podnebia

-          Pás územia zhruba medzi 40⁰ a 60⁰ zemepisnej šírky zaberá na oboch pologuliach pásmo mierneho podnebia. Počasie v ňom poznáme z vlastných skúseností. Typickou črtou našej klímy je pravidelné striedanie pomerne rovnako dlhých ročných období.

-          V miernom pásme sa striedajú priaznivé predpoklady na pobyt pri vode v letnom období a na lyžovanie v zime.

 

Pozitívne klimatické prvky v miernom pásme z hľadiska CR:

Teplota vzduchu

-          Teplota vzduchu je limitujúcim faktorom najmä pre letnú rekreáciu pri vode a do istej miery aj pre zimné športy.

-          Za rozhodujúce z hľadiska CR sú určené tieto teploty vzduchu:

:priemerný počet dní s teplotou 10⁰C a viac (s touto požiadavkou je úzko spojená najmä turistika)

:počet letných dní v roku s max. teplotou 25⁰C a viac, pričom rozhodujúci je počet týchto dní v roku (od tejto požiadavky závisí možnosť realizácie vodných športov a príjemný pobyt v prírode v lete spojený s táborením), daných dní má byť najmenej 35 v roku, teplotné extrémy v pobytovej rekreácii nie sú vítané

:za atraktívne teplotné podmienky na lyžovanie a zimné športy možno považovať slnečné počasie s teplotami málo nad 0⁰C.

Snehová pokrývka

-          Za najdôležitejšie kritérium využitia daného miesta na zimnú rekreáciu sa pokladá počet dní so snehovou pokrývkou vhodnou na lyžovanie a hrúbku snehovej pokrývky. Vyhľadávané sú miesta so snehovou pokrývkou pretrvávajúcou do neskorého jarného obdobia. U nás sú to predovšetkým Vysoké Tatry s počtom zimných pobytových dní približne 180.

Slnečný svit

-          Čím sú vyššie hodnoty slnečného svitu, tým priaznivejšie sú podmienky pre rozvoj CR. Priaznivé hodnoty dosahujú horské stráne obrátené na juh a juhovýchod. Tu býva veľmi intenzívne žiarenie, navyše podporované odrážaním slnečných lúčov od snehu. Tieto miesta poskytujú pre rozličné formy CR optimálne podmienky a to aj v letnom i zimnom období. Vedie to nielen k vysokej navštevovanosti týchto polôh účastníkmi CR, ale aj k budovaniu horských sanatórií.

 

Negatívne klimatické prvky v miernom pásme z hľadiska CR:

Výskyt hmly

-          Výskyt hmiel je veľmi rozdielny. Na našom území vznikajú počas celého roka v ranných hodinách. V horských dolinách, kotlinách a nížinách sa za jasného počasia vyskytujú v jeseni i v zime a v niektorých miestach, taktiež najmä v jeseni a v zime, vznikajú hmly pri výpare relatívne teplej vody do studeného vzduchu (vyparovanie termálnej vody v Kováčovej vo Zvolenskej kotline, termálnych vôd v Sklenných Tepliciach...). Najviac hmiel je v novembri a v decembri, minimum cez letné mesiace.

Veternosť

-          Veterné pomery v miernom pásme sú veľmi komplikované, sú ovplyvnené rôznymi činiteľmi. Turisticky atraktívne horské polohy majú väčší výskyt silných vetrov (15 – 20%), zatiaľ čo menej atraktívne kotlinové a nížinné polohy majú veternosť cca 4%. Tento fakt do istej miery limituje priaznivý rozvoj zimných športov, pretože v zime je viac silných vetrov a víchric ako v lete.

Klimatické inverzie

-          Nepriaznivo vplývajú na rozvoj CR prostredníctvom zvýšenej oblačnosti v nižšie položených oblastiach (kotliny, nížiny). Tento faktor zohráva významnú úlohu aj pri lokalizácií kúpe+ov a niektorých liečební.

 

Počasie

Okrem klímy ovplyvňuje CR aj počasie. Silne vplýva najmä na krátkodobú a víkendovú rekreáciu, predovšetkým v letnom období, keď turistika vrcholí.

 

VODSTVO

Podzemné vody

-          Podzemné vody sa v podobe rôznych výdatných prameňov dostávajú na zemský povrch a plnia významnú úlohu v CR. Najvýznamnejší vplyv na rozvoj CR majú termálne minerálne pramene. Majú liečivé účinky a už v dávnej minulosti pri nich vznikli rôzne veľké kúpeľné strediská, ktoré prerástli na významné strediská CR.

-          Predmetom záujmu CR sa stávajú aj pramene vyvierajúce zo zeme atraktívnym spôsobom (vyvieračky v krasových územiach – napr. u nás riečka Demänovka – Lúčanka).

Povrchové vody

Jazerá

-          Ich rekreačné využitie závisí od geografickej polohy a predovšetkým od klimatických pomerov daného miesta. Prevažne sa využívajú na víkendovú rekreáciu, vodné športy a rybolov.

Umelé vodné nádrže

-          Z hľadiska vzniku a funkčnosti ich delíme na priehradné nádrže a rybníky. Niektoré nádrže boli postavené len na rekreačné účely (účelové) a patria k najatraktívnejším miestam letnej rekreácie pri vode. Viaceré priehradné nádrže u nás sú turisticky predimenzované (hustá zástavba rekreačných zariadení všetkého druhu, neúnosné stavy návštevníkov...). Napr. Oravská vodná nádrž, Zemplínska Šírava.

Vodné toky

-          Pre CR slúžia hlavne rieky v husto osídlených oblastiach, ale keďže majú v dôsledku priemyselných odpadov zväčša špinavú vodu, využívajú sa najmä na rekreačnú dopravu a vodné športy (napr. vodácky slalom na divokých vodách – Dunajec, Belá, Hornád, horné toky riek Oravy, Váhu a Hrona).

Kaňony a vodopády

-          Zvyšujú atraktívnosť vodných tokov a predstavujú prírodné atraktivity I. stupňa. (napr. kaňon rieky Slanej a Hornádu, vodopády vo Vysokých Tatrách, V Slovenskom Raji, Brankovský v Nízkych Tatrách, Šútovský v Malej Fatre, Lúčanský V Chočských vrchoch, Bystrô pod Poľanou ...– tieto vodopády majú lokálny vplyv na rozvoj CR).

Meandre riek

-          Reguláciou vodných tokov sa z meandrov vytvorili mŕtve ramená. Pri súčasnom veľkom znečistení vodných tokov majú mŕtve ramená veľký význam v športovom rybárstve (napr. V doline rieky Dunaj, Nitra, Hron, Ipeľ, Bodrog...).

 

RASTLINSTVO

Lesy

-          Lesy z hľadiska CR predstavujú najvýznamnejší faktor tejto zložky. Priťahujú turistov osobitnou atmosférou v oblastiach, ktoré nevynikajú inými prírodnými pozoruhodnosťami a sú jediným predpokladom pre ich rekreačné využitie.

-          Lesy predstavujú významný faktor predovšetkým v letnej sezóne (letná turistika – ihličnaté lesy – ochladzovanie), v zime zase predlžujú trvanie snehovej pokrývky (na lyžiarskych bežeckých tratiach) a svoj význam majú aj pre poľovníctvo.

-          Z hľadiska CR sa môže les v niektorých konkrétnych prípadoch prejaviť aj ako negatívny činiteľ. (zalesnenie – výhľad, lyžovanie..).

Osobitnú funkciu z hľadiska CR plnia aj územia so špecifickou funkciou:

-          arboréta (sú mimoriadne atraktívne, napr. v Mlyňanoch, B. Štiavnici..)

-          lesnícke rezervácie, chránené náleziská vzácnych rastlín, záhrady a parky, bažantnice

-          lesné porasty národných parkov a chránených oblastí

 

ŽIVOČÍŠSTVO

-          Zo všetkých prírodných faktorov, ktoré vplývajú na rozvoj CR, relatívne najviac podliehajú pozitívnym i negatívnym zásahom človeka. Živočíšstvo sa na rozvoji CR prejavuje najmä poľovníctvom a rybolovom (nemasový, skôr exkluzívny CR).

-          Celoštátny význam majú zverníky, ktoré sa zriaďujú za účelom aklimatizácie živočíšnych druhov (zubor, muflón) a chránené živočíchy (napr. vo V. Tatrách, N. Tatrách, Belanských Tatrách..)

-          ZOO patria k atraktivitám, ktoré sa významne podieľajú na rozvoji CR v oblastiach lokalizácie.

 

Téma č. 23

 Lokalizačné predpoklady - kultúrno-správne

 

1.1.1           KULTÚRNOHISTORICKÉ PREDPOKLADY – UMELO VYTVORENÉ (ANTROPOGÉNNE)

 

Svojím charakterom sa odlišujú od prírodných predpokladov, vznikli činnosťou človeka. Zahŕňajú tie atraktivity CR, ktoré svojou hodnotou priťahujú určitý okruh návštevníkov. Sú významné pre rozvoj CR, najmä z aspektu jeho výchovnej a kultúrno-poznávacej funkcie. Predstavujú zdroj poučenia, poznania histórie a súčasnosti národov a slúžia taktiež i praktickým potrebám.

 

Zložky (činitele) umelo vytvoreného prostredia:

-          kultúrnohistorické pamiatky

-          kultúrne zariadenia a podujatia

-          športové podniky a podujatia

 

KULTÚRNOHISTORICKÉ PAMIATKY

Táto podskupina má najväčší význam v rámci kultúrnohistorických lokalizačných predpokladov v medzinárodnom aj domácom CR. Prostredníctvom nich sa účastníci CR oboznamujú s históriou, architektonickými, technickými pamiatkami a kultúrou konkrétnych území.

 

Architektonické diela

-          Sú najpríťažlivejšími kultúrnohistorickými pamiatkami pre účastníkov CR. Poloha najvýznamnejších z nich ovplyvňuje smerovanie účastníkov CR.

-          Patria sem:

:mestské historické celky (historické mestá, centrá s veľkým počtom zachovaných kultúrnohistorických pamiatok, ktorých historické jadrá boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie  - Bratislava, B. Bystrica, B. Štiavnica, Kremnica....)

:hrady, zámky, kaštiele, pevnosti, veľké cirkevné stavby a verejné budovy

Technické pamiatky

-          Širšiu turistickú atraktívnosť majú väčšie stavebné diela, najmä priehrady a mosty (napr. Oravská priehrada)

-          Technické pamiatky sú u nás späté aj s rozvojom baníctva, hutníctva, lesného hospodárstva (solivar v Solivare - pri Prešove, vysoké pece – Tri vody pri Ľubietovej, lesné železničky – Kysucko–Oravská, banské vodovody – Špaňodolinský, staré mlyny a píly – Oblazy v Kvačianskej doline...)

Národno-historické pamiatky

-          Sú úzko spojené s históriou národa, s postavami národnej kultúry, s významnými historickými udalosťami, s vojnovými udalosťami v 1. a 2. sv. vojne (pamätné miesta, pamätné budovy, pamätníky, pomníky – Devín, Nitra...).

Pamiatky ľudovej architektúry

-          Vyskytujú sa zväčša mimo veľkých miest. Patria sem napr.:

:obytné domy (najmä drevené), ktoré sa vyznačujú stavebným štýlom príslušného regiónu (lomenice na Orave), hospodárske budovy...

:skanzeny (múzeá vo voľnej prírode), ide o celé komplexy obytných a hospodárskych budov zastavaných podľa architektúry jednotlivých regiónov (Múzeum oravskej dediny v Zuberci, Múzeum kysuckej dediny vo Východnej...).

Prírodné pamiatky

-          Sú to tie, ktoré sú určené na ochranu prírodných zdrojov, sú súčasne dokladom vývoja ľudskej spoločnosti a ktoré pripomínajú určitú historickú alebo kultúrnu udalosť (pamätné stromy, jaskyne, archeologické náleziská...)

 

KULTÚRNE ZARIADENIA A PODUJATIA

-          múzeá a galérie

-          divadlá, koncerty, festivaly, folklórne slávnosti

-          medzinárodné výstavy, veľtrhy a kongresy, sympóziá

 

ŠPORTOVÉ PODUJATIA

-          Svoj význam majú prevažne na medzinárodnej a svetovej úrovni (majstrovstvá sveta, európske šampionáty, svetové univerziády, olympiády, F1...)

 

Téma č. 24

Selektívne a realizačné prepdoklady

 

1.2  SELEKTÍVNE PREDPOKLADY

 

Určujú schopnosť spoločnosti zúčastniť sa na CR. Z obyvateľov umožňujú vybrať (selektovať) tých, ktorí majú najväčší záujem o účasť na CR. Z ekonomického hľadiska určujú charakter a veľkosť dopytu obyvateľstva o účasti na CR.

 

1.2.1           DEMOGRAFICKÉ PREDPOKLADY

 

Charakterizujú zloženie obyvateľstva.

 

Z demografických predpokladov určujú rozdielne postoje obyvateľstva k CR najmä:

-          hustota obyvateľstva

-          veková štruktúra obyvateľstva

-          štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia

-          Zistilo sa, že so vzrastajúcou hustotou obyvateľstva rastie aj účasť obyvateľstva na CR. Najvyšší podiel medzi účastníkmi CR majú obyvatelia vo veku 18 – 45 rokov a medzi nimi prevažujú najmä muži.

-          Mestské obyvateľstvo je aktívnejšie v CR ako vidiecke a vyplýva to z charakteru urbanizačného prostredia.

 

1.2.2           URBANIZAČNÉ PREDPOKLADY

 

Charakterizuje ich výstavba miest. CR je typickou aktivitou mestského obyvateľstva. Vznikol ako dôsledok rozvoja urbanizácie (výstavby miest), keď ľudia v mestskom prostredí stratili kontakty s prírodou, jej krásami a atraktivitami. Najintenzívnejšie podnety (motívy) účasti na CR sú preto u obyvateľov, ktorí žijú v najviac pretechnizovanom, umelom prostredí.

 

Hlavné kritériá, ktoré umožňujú aspoň čiastočne odhadnúť intenzitu týchto podnetov sú:

-          hustota sídel (počet obyvateľov)

-          veľkosť sídel

-          charakter zástavby sídel

-          kvalita bytového fondu sídel

Ich vplyvy sa prelínajú a navzájom dopĺňajú.

 

Veľkosť sídel

-          Je najvýznamnejšia z daných kritérií a je vyjadrená počtom obyvateľov. To preto, že najväčšie zo sídiel zvyčajne ležia v oblastiach, kde je zvýšená hustota sídel a tieto sídla majú spravidla hustú, výškovú zástavbu a bytový fond sústredený v činžiakoch.

-          Zatiaľ nemožno presne určiť vzťah medzi počtom obyvateľov mesta a počtom účastníkom CR z ich radov. Skúsenosti ale dokazujú, že čím vyšší je podiel mestského obyvateľstva na celkovom počte obyvateľov určitého štátu, tým vyššia je aj účasť na CR.

-          Osobitou formou účasti mestského obyvateľstva na CR je víkendová rekreácia. Územie, ktoré využívajú účastníci víkendovej rekreácie, sa nazýva rekreačné zázemie mesta. Intenzita využívania rekreačného zázemia mesta vzrastá s počtom jeho obyvateľov. Samozrejme, závisí aj od charakteru prírodných predpokladov v okolí mesta.

 

1.2.3           SOCIOLOGICKÉ PREDPOKLADY

 

Urbanizačné (sídelné) a demografické predpoklady rozvoja CR tvoria len časť selektívnych predpokladov. Tie by však bez poznania sociologických (spoločenských) predpokladov nevystihli skutočný záujem obyvateľstva o účasť na CR.

 

Medzi sociologické predpoklady CR možno zaradiť hlavne:

-          ekonomickú aktivitu (zamestnanosť)

-          sociálnu príslušnosť

-          vlastníctvo auta, resp. objektu individuálnej rekreácie

-          kultúrna a vzdelanostná úroveň

-          počet a štruktúra členov domácnosti

-          priemerný príjem člena domácnosti

Každá z týchto zložiek osobitným spôsobom ovplyvňuje intenzitu účasti na CR.

 

-          Podľa výskumov sú najčastejšími účastníkmi CR aktívne zamestnaní ľudia, duševne pracujúci, majitelia áut, resp. chaty, chalupy, obyvatelia s vyšším vzdelaním, príslušníci domácností s vyšším príjmom a osoby z jednodetných domácností.

 

1.3  REALIZAČNÉ PREDPOKLADY

Lokalizačné predpoklady určujú miesto výskytu (lokalitu) CR. Selektívne predpoklady umožňujú výber jeho účastníkov. A realizačné predpoklady umožňujú realizovať (uskutočniť) nároky účastníkov CR v oblastiach, v ktorých sú pre jeho rozvoj najpriaznivejšie predpoklady.

1.3.1           KOMUNIKAČNÉ PREDPOKLADY

Účastníci CR využívajú sieť cestných, železničných, leteckých a vodných komunikácií. Ťažiskovou úlohou tejto siete je zabezpečovať minimálne časové straty pri prekonávaní vzdialenosti medzi miestom trvalého bydliska účastníkov a miestom , ktoré chcú navštíviť.

 

Pri vhodnosti komunikačných prostriedkov si treba všímať:

-          štruktúru komunikačnej siete (t.j. rozmiestnenie, hustotu a význam jednotlivých komunikácií – čím je komunikačná sieť hustejšia a obsahuje viac liniek s medzinárodným významom, tým lepšie sú komunikačné predpoklady daného územia na rozvoj CR)

-          časovú dostupnosť územia (vyjadruje rozdiely v dĺžke času potrebného na dosiahnutie určitého miesta)

 

1.3.2           MATERIÁLNO-TECHNICKÁ ZÁKLADŇA (MTZ)

Je to súbor umelo vytvorených zariadení, ktoré umožňujú rekreačné využívanie určitého územia (strediska, areálu, regiónu) účastníkmi CR.

 

Delíme:

-          ubytovacie zariadenia

-          stravovacie zariadenia

-          dopravné zariadenia

-          iné zariadenia (objekty s rekreačnou funkciou, napr. ihriská, bazény, zjazdovky, lyžiarske bežecké trate, kolkárne, telocvične...  a taktiež inštitúcie, ktoré bezprostredne podporujú alebo organizujú rozvoj CR, napr. CK, CA, IK..)

 

 

 

Téma č. 27, 28

27. Slovenská gastronómia

Základnými zložkami slovenskej stravy boli a sú mlieko, zemiaky a kapusta, z kombinácie ktorých sa pripravovali chutné jedlá (napr. strapačky - halušky s kapustou, atď.). Slovenským národným jedlom sú však bryndzové halušky, ktoré pre Slovákov znamenajú to, čo pre Japoncov suši a Talianov pizza.

Bryndzové halušky

Mlieko sa pilo sladké aj kyslé, obľúbené boli a sú mliečne výrobky ako cmar, tvaroh, smotana, bryndza (slaný ovčí tvaroh) a ovčie syry. K najobľúbenejším patria syrové korbáčiky, údené i neúdené parenice, oštiepky a bryndza.

Tieto syrové výrobky si je možné kúpiť v každých potravinách na celom Slovensku. Najlepšie však chutia priamo od výrobcov najmä v podtatranskom regióne Liptov.

Najtypickejším slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky so slaninou. Pre Slovákov znamenajú to, čo pre Japoncov suši a Talianov pizza. Sú to halušky zo zemiakového cesta pomiešané so špeciálnym druhom ovčieho syra - bryndzou, ktoré chutia najlepšie v tzv. kolibách alebo salašoch. Navrch porcie sa pridáva oškvarená slaninka spolu s roztopenou bravčovou masťou. K bryndzovým haluškám sa najlepšie hodí ako nápoj cmar alebo kyslé mlieko. Slovensko sa môže pýšiť nevšednou svetovou kuriozitou. Každoročne sa v horskej osade Turecká na úpätí Veľkej Fatry stretávajú milovníci bryndzových halušiek na celosvetových majstrovstvách v ich varení a konzumovaní.

Medzi tradičné domáce pokrmy patria aj iné jedlá pripravované zo zemiakov (zemiakové placky, lokše), rozličných druhov ovčieho syra a kapusty. Dobrému slovenskému obedu nesmie chýbať polievka - kapustnica, cesnačka (niekde servírovaná priamo v bochníku chleba), fazuľovica s párkom, hovädzí alebo slepačí vývar.

Tradičnými slovenskými múčnikmi sú koláče z kysnutého cesta alebo buchty plnené lekvárom, makom, tvarohom alebo orechami. Na Vianoce sa pripravuje Štedrák, na koniec Fašiangov šišky s lekvárom. Zo Záhoria sa rozšíril zaujímavý Skalický trdelník v tvare valca s otvorom vo vnútri. Ako záhryz k vínu alebo pivu sú obľúbené slané koláče (kapustník, oškvarkové i zemiakové pagáče).

Gastronomickou udalosťou je účasť na husacích hodoch, ktorými je preslávená najmä podmalokarpatská dedina Slovenský Grob. Zaujímavá je aj dedinská zabíjačka, ktorú však nie je ľahké zažiť na vlastnej koži. Zabíjačkové špeciality (jaternice, tlačenka, huspenina, oškvarková pomazánka a pod.) sú však v ponuke vo viacerých reštauráciách alebo stravovacích zariadeniach.

V súčasnosti dostala slovenská kuchyňa európsky charakter s väčšou konzumáciou mäsa a v jednotlivých mestách a regiónoch sú zastúpené i kuchyne s jedlami ostatných krajín (napr. francúzske, maďarské, talianske, čínske, atď.).

Masovo rozšíreným limonádam svetových značiek na Slovensku úspešne konkurujú domáce nealkoholické nápoje ako je Vinea a Kofola a pestrý výber miestnych stolových minerálnych vôd.

Špecifickým slovenským destilátom je borovička (napr. Spišská borovička) pálená z borievky (Juniperus comunis). Obľúbenými slovenskými destilátmi sú aj slivovica (najmä Bošácka slivovica) a hriatô (zmes opraženej slaniny, liehu a medu). Na horských chatách si pýtajte pálenku s vylúhovaným koreňom horca pod názvom Horec. Z likérov sa teší obľube najmä Demänovka, vyrobená z liečivých bylín a lesných plodov.

Okrem destilátov je veľmi obľúbené najmä pitie piva. Slovenské pivá majú vysokú kvalitu, najlepšie značky ako je Zlatý bažant, Smädný mních alebo Topvar majú porovnateľnú chuť s výbornými českými pivami. Na Slovensku sa pestujú aj kvalitné odrodové vína a tradícia pestovania viniča tu siaha až do rímskych čias. Na juhovýchode krajiny leží svetovo preslávená Tokajská vinohradnícka oblasť. Z malokarpatských vín spomenieme známu račiansku frankovku modrú.

Stravovanie v reštauráciách
Otváracie hodiny vo väčšine reštauračných zariadení sú spravidla od 10.00 do 22.00. Obslužné sa dáva v porovnateľnej výške ako v susedných krajinách, vyjadruje uznanie za dobre vykonanú službu.

28. CR v okrese Trebišov

 

Pozrieť si najmä Tokajskú vinohradnícku oblasť- pripájam dokument v pdf. , nájdete na maili: hotelovkari@gmail.com, heslo: hotelovkari123 - pozrieť si od strany 14 – 19

 

 

 

Váš text, môžete ho kedykoľvek zmeniť.